Dnes si pripomíname Deň stromov...
Deň stromov sa vo svete oslavuje od roku 1872, kedy s touto myšlienkou prišiel novinár J. Sterling Morton v USA. Každoročne pripadá na 20. októbra.
Stromoví rekordéri
Najstarší strom na svete nájdete v kalifornských Bielych horách (USA). Výskumníci určili jeho vek na úchvatných 5 060 rokov. Tým obral o dlhoročné prvenstvo svojho krajana, vyše 4 000-ročného Matuzalema.
Na Slovensku síce nemáme takýchto rekordmanov, no 850 rokov je tiež úctyhodné číslo. Taký je údajný vek duba vo východoslovenskej obci Dubinné. Tento strom-deduško je tak starší ako okolitá dedina, stáročia sa pod ním konali súdy a bol aj akýmsi posvätným centrom obce. V roku 1995 do neho dokonca udrel blesk, napriek tomu dodnes stojí a žije.
Naším ďalším známym stromom je Lipa kráľa Mateja na Bojnickom zámku, ktorá má viac než 700 rokov. Nezasadil ju Matej, ako by ste si to podľa jej mena mohli myslieť, no viedol pod ňou kráľovské snemovanie. Lipa meria 9 m a má obvod kmeňa 11 m. Od roku 1962 je vyhlásená za chránený prírodný výtvor.
Dobrí škriatkovia prírody
Stromy využívame na mnoho účelov: niektoré pestujeme kvôli ich plodom, iné slúžia ako okrasa v parkoch či záhradách.
Taktiež majú úžasný vplyv na životné prostredie: efektívne čistia ovzdušie, obohacujú ho o kyslík a absorbujú škodlivé plyny. Narušujú „tepelné mapy“ veľkomiest, takže v letných horúčavách znižujú teplotu svojho okolia.
Svojimi koreňmi dokážu zabrániť zosuvom a zvetrávaniu úrodnej pôdy. Majú dokonca aj liečivé účinky: viacero výskumov potvrdilo, že uvoľňujú úzkosť, znižujú agresivitu a zlepšujú stav hyperaktívnych detí.
Dôležitý je aj ich hospodársky význam. Z dreva sa vyrába obrovská škála každodenne používaných predmetov: papier, rôzne obaly, korky, ale aj napríklad vosk na autá, kozmetika či farby. Drevo zastáva dôležitú úlohu v stavebníctve a nábytkárstve.
Ako stromy komunikujú? Pozri si video...